Deň svätej Lucie bol až do zavedenia gregoriánskeho kalendára v roku 1582 považovaný za najkratší deň roka. V tento deň sa dostávali podľa našich predkov k moci škodlivé sily. Na obranu pred nimi potierali veraje cesnakom, vyrábali Luciine stolčeky a podobne. Gazdiné tiež siali itko do kvetináčov, aby sa dozvedeli, aká bude úroda. Plané sily mal odohnať aj buchot a lomozenie, preto mládenci hádzali do vrát a dverí na maštaliach staré hrnce a črepy, na svoje si prišli aj trlice a trepačky. Žena si nemala sadať pod kúdeľ, lebo keby ju pri robote chytila ”Lucka, čo v tento deň pomedzi ľudí kľucká”, mohla by priadku prebodnúť jej vlastným vretenom.

V niektorých dedinách dodnes chodia ”Lucky” – postavy zahalené do bieleho plátna s maskou na tvári, alebo na bielo zamúčené, s cesnakovým vencom na hlave a s husím krídlom v ruke. Chodia od domu k domu a ometajú steny, čím symbolicky vyháňajú zlo. Medzi známe zvyky patrí aj liatie olova do vody cez prstenec zo skrúteného brezového prútika: olovený útvar podľa povery ukazuje, aké bude zamestnanie budúceho manžela tej, čo kov liala.

Zdroj informácií - internet ;-)