Aký je to rozdiel - bláznivý importovaný Helloween a zádumčivý sviatok plný spomienok, jesenných kvetov a vône zapálených sviečok. Ja som zástanca tej našej tradície: prejsť sa po mieste večného odpočinku našich najbližších, položiť kvety aj keď sme si istí že už túto noc všetky pomrznú, zapáliť sviečku, v tichosti sa pomodliť a zaspomínať na tie krásne okamihy ktoré sme s nimi prežili keď ešte boli tu... V žiari neuveriteľne osvetleného cintorína sa tu a tam zablyští v oku slza, pri niektorých svetielkach sa opäť po roku stretnú tí čo sú od seba mnoho kilometrov, vážnu hudbu z reproduktorov sa snaží umlčať vietor. Napriek tomu, že tento sviatok je smutný, mám ho rád - je kľudný a človek má dostatok času nielen na spomienky ale aj na usporiadanie myšlienok či na rozmýšľanie o skutočných hodnotách života.

Plamienok spomienok - zapaľujte v tichosti, piete, v spomienkach.